Privátne bankovníctvo- pozlátko exkluzivity bez reálnej hodnoty?

dreamstime_m_2443950 – kópia

Keď sa povie privátne bankovníctvo, toto slovné spojenie vzbudzuje prestíž, ktorú si môže dovoliť len málokto. Skrýva sa pod tým individuálna starostlivosť o klienta, ktorá sa neposkytuje za bežnou priehradkou v banke. Prístup bánk k svojim klientom na základe ich bonity totiž nie je ničím novým.

Nie vždy bolo privátne bankovníctvo tak dostupné, ako je tomu dnes. Kedysi ste museli patriť do horných 10 tisíc, aby ste sa mohli pýšiť nadštandardnými službami a privilégiom mať osobného bankára. Dnes Vám v niektorých bankách aj tých 10,000 € postačí na to, aby ste sa do takého klubu dostali.

Na Slovensku dnes túto službu poskytuje pravdepodobne každá retailová banka. Sú aj banky, ktoré sa vyslovene špecializujú hlavne na bonitných klientov. Aj oni žijú z peňazí klientov a kde ich je veľa, bude zákonite aj lepšia pôda na výnosy pre tieto inštitúcie.

Tie sa môžu prejaviť aj v podobe nie malých poplatkov za správu investícií, úschovu cenných papierov, fyzického zlata a poskytovaní služieb rôzneho druhu spojených so statusom privátneho bankovníctva.

Služby pre “lepší” život

Najbonitnejší klienti si môžu potrpieť na služby, ktoré tento segment ponúka. Vo veľa prípadoch sa nejedná vyslovene iba o správu financií. Môžu to byť najkomplexnejšie služby od daňovej optimalizácie, právneho poradenstva, pomoc s kúpou nehnuteľnosti, či dokonca naplánovanie dovolenky. V takýchto prípadoch sa bankár už stáva partnerom rodiny s bezprostrednou dôverou.

Najväčšou podstatou však naďalej zostáva nadštandardné zhodnotenie majetku klienta, oproti bežným retailovým produktom. Služby, ktoré sú poskytované bonitnej klientele privátneho bankovníctva, by nemali byť bežne dostupné verejnosti.

V retailových bankách sa ale veľakrát jedná o podielové fondy, do ktorých verejnosť väčšinou dokáže investovať aj cez finančných agentov. Takéto fondy sú charakteristické viacerými poplatkami a nie práve ohurujúcim výkonom. Je to totiž bežná klasika, ktorá sa musí v každom prípade spoliehať na rast trhov.

Otázka by teda mohla znieť, je privátne bankovníctvo dostatočne atraktívne aj na úkor priemerných výnosov, ktoré si dokáže zabezpečiť aj bežný retailový klient? Stojí pridaná hodnota v podobe iných služieb za to, že klient obetuje teoreticky atraktívnejšie výnosy na úkor toho, že mu niekto naplánuje dovolenku, pomôže s kúpou nehnuteľnosti, alebo poradí v otázke daní?

Treba pamätať na to, že tieto služby tiež nestoja málo a navyše dokážu byť poskytnuté širokým spektrom iných odborníkov. Ani z pohľadu nákladov nemožno v tomto prípade hovoriť o výnimočnosti.

Privátne bankovníctvo v praxi

Príklad nemenovaného klienta nemenovanej banky. 40% portfólia bolo určených na ochranu majetku pred infláciou a zainvestovaných do dlhopisov. Zvyšok mal za cieľ majetok zhodnocovať. Po 10 rokoch pod dohľadom osobného bankára, sa celkové zhodnotenie investícií zastavilo na čísle 3,8% p.a.

Prvý účel bol teda splnený a majetok ochránený. Položme si ale otázku. Je to postačujúce? Ono samozrejme záleží od individuálnych potrieb klienta. Ja osobne by som očakával, že mať privilégium správy majetku privátnym bankárom bude mať po 10-tich rokoch väčšiu efektivitu.

Keď sa ale na to pozrieme z pohľadu retailového klienta držiaceho peniaze na bežných účtoch, alebo termínovaných vkladoch, musím súhlasiť, že predsa len je v tom rozdiel. Bežné bankové produkty totiž s istotou nedokážu majetok ochrániť ani len pred infláciou.

Na druhej strane, z môjho pohľadu „pýšiť“ sa osobným bankárom mi nestojí za to, aby som bol ukrátený o atraktívnejšie výnosy.

Existuje alternatíva

Výsledok štúdie Citigroup Private Bank poukázal na to, že práve z tohto dôvodu sa bohatí ľudia disponujúci majetkom v miliónoch eur, stále viac zameriavajú na alternatívne finančné produkty a uzatvárajú partnerstvá mimo okruh svojej banky.

Hedžové fondy sa pre ich flexibilitu stávajú obľúbenou alternatívou alebo doplnkom pri zhodnocovaní majetku. Tie totiž dokážu pri správnom riadení tiež majetok ochrániť a zároveň nemusia zápasiť s neuspokojivou situáciou na trhoch.

Jedna nevýhoda, ktorá uzatvára brány vstupu malým investorom je práve to, že musia disponovať kapitálov rádovo niekedy až v stovkách tisíc eur. Náplasťou pre menších investorov ako sa podieľať na výhodách hedžových fondov je v tomto prípade bez pochyby družstvo Salus Populi.

Jeho charakter dovoľuje svojim členom využívať výhody kvalifikovaných investorov bez toho, aby disponovali kapitálom k tomu potrebným. Toto podielové družstvo využíva moderné nástroje finančných trhov na to, aby svojim podielnikom zabezpečilo ochranu majetku v turbulentných časoch a zároveň prinieslo efektívne zhodnotenie.

O ďalších výhodách družstva sa môžete dozvedieť aj v tomto linku.

Zanechať komentár