Inflácia- tichá zlodejka aj vašich peňazí - Salus Populi

Inflácia- tichá zlodejka aj vašich peňazí

K tejto téme som sa pár slovami vyjadril aj v predchádzajúcom článku. Dnes by som ju chcel priblížiť trochu viac, ale hlavne inak. Na internete je plno odborného materiálu na túto tému a veľakrát po prečítaní bežný človek ani nevie, o čom to vlastne bolo. Nebudem vás znásilňovať ekonomickými výrazmi ako sú deflátor HDP, index spotrebiteľských cien, index cien výrobcov alebo že inflácia môže byť napríklad kvantitatívna, anticipovaná, alebo proporcionálna.

A pre tých nedočkavých som sa rozhodol, že aj celý blog začnem inak, ako som mal v pláne a to od konca.

Ako sa ochránim proti inflácií

Predstavte si, že si dlhé roky doma alebo v banke šetríte napríklad na vysnívanú svadbu, školu pre vaše deti alebo nové bývanie. Každý rok ste dovolili, aby vám inflácia ukradla nejaké percento z vašich peňazí. A to bez toho, aby sa ich niekto čo i len dotkol. Nie je to škoda? Určite by sa vám páčilo viac, keby k vašim peniazom radšej pribúdali ďalšie. Investovaním si presne toto dokážete zabezpečiť. Pri správnom výbere investičného nástroja dokážete poraziť infláciu a ešte zarobiť navyše. Ak ste sa doteraz nikdy o to nezaujímali, možno práve po prečítaní tohoto článku prehodnotíte svoj postoj. Alebo patríte k ľuďom, ktorí počuli o investovaní rôzne mýty a veríte radšej v „istotu banky?“

Družstvo Salus Populi je moderné spoločenstvo, ktoré spája boutiqový svet profesionálneho investovania a našich členov. Získate málo dostupné príležitosti tak, aby ste si mohli férovým spôsobom vytvoriť budúcnosť, ktorá vám vyhovuje a tak nebudete patriť medzi tých “okradnutých.” A akým spôsobom sme vlastne okrádaní?

O inflácií „ľudskou rečou“

Všetci máme radi svoje ťažko zarobené peniaze a preto nás bude inflácia a jej dopad zaujímať len z pohľadu bežného spotrebiteľa. Ekonomické odborné výrazy dáme tentokrát bokom.

Drvivá väčšina z vás určite vie, čo tento pojem znamená. Ak sa nájde niekto, kto sa s ním ešte nestretol, tak pre rýchle vysvetlenie, čo inflácia spôsobuje, sa stačí vrátiť k nadpisu. Teraz, keď vám tam padol zrak a chcete sa dozvedieť niečo viac, čítajte ďalej.

„Peniaze nemajú hodnotu. Kedysi som za 50€ nakúpil plný košík a dnes to zmestím do dvoch igelitiek.“ Je vám toto povedomé? Nepoznám v mojom okolí človeka, ktorý by aspoň raz nepoužil tento príklad.

Peniaze strácajú hodnotu

A to doslova. Prečo sa to deje? Spôsobuje to inflácia. V jednoduchosti povedané, je to ekonomický jav, ktorý zapríčiňuje, že kvôli zdražovaniu sme schopní za rovnaké množstvo peňazí kúpiť v určitom časovom rozmedzí menej tovarov a služieb. Môže to byť napríklad vyvolané dopytovou infláciou, ktorá je spôsobená práve zvýšeným záujmom o kúpu alebo ďalšou príčinou môže byť aj rast fyzického objemu peňazí v ekonomike. Čím viac peňazí je vypustených, tým viac treba zabezpečiť, aby bola zachovaná ich reálna hodnota.

Mohli by ste namietať, že rastú predsa aj platy. Aj keby platy rástli priamo úmerne s výškou inflácie, znamenalo by to iba stále rovnakú životnú úroveň. Boli by sme schopní si za našu výplatu kupovať len to isté. Takéto prispôsobovanie výšky miezd sa nazýva valorizácia.

Za rok 2019 bola miera inflácie na Slovensku 2,7%, čo je viac ako bol celý priemer eurozóny. Narástol aj váš plat aspoň o toto číslo? Ak patríte medzi tých šťastlivcov, tak gratulujem. Dokázali ste si teda udržať rovnakú životnú úroveň.

Kupujem, kupuješ, kupujeme

Rok 2020 nám okrem Korony pripravil aj prekvapenie v raste cien potravín, ktoré sa od Nového roku doteraz v priemere vyšvihli o 7,2%.

Počul som už aj názor, že znižovanie životnej úrovne na základe zvyšovania cien je iba mýtus. Pointou bolo, že keď zaplatíme za niečo viac, kupujúci je síce ukrátený, ale na druhej strane predávajúci získal. A rovnako by sme mali získať aj my, keď predáme tovar alebo službu niekomu inému. Ako príklad bola uvedená cena chleba. Keď zaplatím dnes za chlieb 1€ a zajtra bude stáť ten istý chlieb 2€, ja som síce o jedno euro chudobnejší, ale pekár je zase o jedno euro bohatší.  Či pekár zdvihol cenu, lebo chcel viac zarobiť, alebo jeho náklady na výrobu vzrástli tiež o euro ostane pre tentokrát nepodstatné.

Príklad je to pekný, ale s celkovou pointou si dovolím nesúhlasiť. Nie všetci môžeme byť pekári, aby boli „sily vyrovnané.“  Chcem tým povedať to, že každý sektor a odvetvie sa vyvíja inak a nie všetci sú podnikatelia, ktorí predávajú svoje služby alebo tovar a môžu si narábať s cenami ako sa im zapáči.

Keď sa vrátim k príkladu rastu cien potravín v tomto roku o 7,2 %, asi vo vašich peňaženkách nestihlo pribudnúť k výplate o 7,2% viac prostriedkov určených na stravu, aby ste vedeli pokryť nárast cien.

Ako sa vyvíjali naše platy

Ak nazrieme do histórie, tak zistíme, že od samostatného Slovenska v roku 1993 sa naše platy v priemere zvýšili o 84%. Priemerný plat v tom roku bol 5380 Sk (179€). Dnešný priemerný plat podľa ŠÚSR je 1086€. Reálne však nie sme 6x bohatší. Platy boli prispôsobované vývoju ekonomiky a inflácií.

Ale štatistky sú štatistiky a realita je realita. Viem si predstaviť, ako pohľad na tieto čísla spôsobuje veľa ľudom tik v oku a pýtajú sa samých seba, kto dostáva ich zvyšné peniaze.

Ako sa vyvíjala inflácia

Pozrite sa, akým spôsobom sa vyvíjala inflácia na Slovensku od roku 1993. Zdroj ŠÚS.

Priemerná ročná inflácia od vzniku SR je na úrovni 5.3%. Vaše peniaze strácali každý rok hodnotu v priemere o 5.3%. Môžeme si uviesť jednoduchý príklad z praxe.

Ak by ste v tej dobe mali na účte odložených  31,126 Sk (1,000€), nominálna hodnota by sa dnes nezmenila, stále by to bola rovnaká suma. Ale reálna hodnota vašich peňazí v roku 2019 by bola iba 230€.

Týmto spôsobom prichádzajú o svoje peniaze všetci, ktorí sa rozhodli vytvoriť “bezpečný prístav” pre svoje úspory vo svojich domovoch, bankových účtoch alebo dokonca terminovaných vkladoch.