Aktívne fondy sú označované ako drahá forma investovania. Na prvý pohľad sa môže zdať že aktívna správa je naozaj drahšia, otázka teda je čo vlastne získa klient ak do takéhoto fondu aj investuje?
- Pasívny fond vám v dobrých časoch menej zarobí a stále si bude účtovať management fee.
- Zároveň v pasívnom fonde sa počas poklesu trhu zníži hodnota vašich peňazí ale vplyv na poplatku to mať nebude, platíte rovnako vysoký poplatok vám pasívny fond zarába aj prerába.
Ako to teda vyzerá v aktívnom fonde?
Typickým zložením poplatkovej štruktúry je takzvané management fee, ktoré je vyplácané ročne z celkového objemu spravovaných prostriedkov, a incentive alebo success fee, ktoré je vyplácané z dosiahnutého zisku. Poplatky hedžových fondov sú typicky oveľa vyššie ako u tradičných podielových fondoch, poplatky zo zisku pri tradičných investičných fondoch ani nenájdete.
Štandardná výška ročného poplatku je v rozsahu 1-3% a incentive fee až do 40% z dosiahnutého zisku.
Príklad:
Ak má teda HF v správe na začiatku roku 10 milionov EUR a na na konci roku 12 miliónov, znamená to že dosiahol zisk 20%. Ročný poplatok vo výške 2% je teda 200 000 euro a je stiahnutý na začiatku roku. Poplatok zo zisku je potom účtovanie na konci obdobia a v prípade že tvorí 30%, jeho výška je (2 000 0000 – 200 000)* 0,3 = 540 000.
Stav aktív fondu na konci obdobia je teda 12 000 000 – 200 000 – 540 000 = 11 260 000.
Taktiež je uplatňovaný pojem “High watermark” alebo HWM. To znamená, že ak sa fond dostane do straty, môže si opätovne účtovať poplatok zo zisku až keď prekoná pôvodné maximum svojho kapitálu pod správou.
Príklad:
Ak by teda náš modelový fond utrpel straty 1 milión, v danom roku nie je oprávnený účtovať si poplatok zo zisku. V nasledovnom období si môže účtovať poplatok zo zisku len so sumy, ktorá prevyšuje pôvodné HWM, teda 11 260 000. Ak teda dosiahne zisk a stav fondu bude 13 000 000, potom môže účtovať svoje fee z rozdielu 13 – 11,26 miliona. Tým je zabezpečená nielen motivácia manažérov, ale aj rovnaký záujem manažéra a klienta na dosahovaní zisku.
Ďalšou typickou praktikou, ako dosiahnuť rovnaké záujmy manažéra a klienta, je spoluinvestovanie manažérov vo fonde. Spoluinvestovanie potom zaručuje vysoké nasadenie manažéra pri generovaní výnosov a kontrole rizika. Takýto princíp môže mať však aj svoje nevýhody, akými sú nadmerný konzervativizmus, neúmerná averzia voči riziku manažéra.
